Holokaust.
Holokaust alebo hebrejsky šoa označuje štátom organizované prenasledovanie a masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny (1939-45) v Európe, vrátane Slovenska. Prečo zabíjali práve Židov? Musíme začať od dávnych čias, pretože antisemitizmus (nenávisť voči židom) je veľmi starý fenomén. Kto sú vlastne Židia? Židia sú jedným z tzv. semitských národov pochádzajúcich z Blízkeho východu. Slovo Žid teda neoznačuje len osoby židovského vierovyznania (judaizmu), ale ide aj o národ. Slovom Židia označujeme národ, ak toto slovo má malé začiatočné písmeno, ide o osoby židovského vierovyznania.
Judaizmus vznikol v 2. tisícročí p. n. l. a je považovaný za najstaršie monoteistické náboženstvo na svete, to znamená, že je jeho prívrženci uznávajú jediného Boha. Z neho vychádzajú aj ďalšie dve najrozšírenejšie monoteistické náboženstvá, kresťanstvo a islam. Preto sú si tieto náboženstvá v mnohom veľmi podobné. Svätou knihou pre kresťanov a židov je Starý zákon, islam a judaizmus zase neuznávajú zobrazovanie Boha.
Rozdielnosť medzi týmito náboženstvami spočíva napríklad v inom náboženskom kalendári, rôznych rituáloch a zvykoch ako detská obriezka (chlapcov), stravovacích rituáloch, ale aj výbere surovín a spôsobu prípravy jedál. Tieto zvyky a obmedzenia čerpajú židia z Tanachu (hebrejskej Biblie). Ďalším rozdielom je napríklad očakávanie príchodu mesiáša, ktorého pre kresťanov symbolizuje osoba Ježiša Krista, ktorého ale židia ako mesiáša neprijali. V judaizme na rozdiel od kresťanstva nie je dôležitý posmrtný život, ale život na Zemi. Židia preto veľmi dbali na dodržiavanie rôznych náboženských zákonov a prikázaní. Je dôležité poznať tieto rozdiely, pretože holokaust sa dial v prevažne kresťanskom prostredí a predsudky prameniace z týchto odlišností boli často využívané na perzekúciu. Svätým dňom pre Židov je napríklad sobota, z čoho neskôr vznikol stereotyp o ich lenivosti, lebo v ten deň nič nerobili. Kresťanstvo a judaizmus má ďalej odlišný pohľad na požičiavanie peňazí, kvôli čomu začali byť počas stredoveku považovaní za úžerníkov. Neuznávanie mesiáša Ježiša Krista zase viedlo od stredoveku k rozšíreniu povery, že Židia zabili Krista, za čo kresťania v stredoveku Židov kolektívne obviňovali.
Viac o židovských zvykoch si môžete prečítať na https://zidianaslovensku.sk/kto-je-zid/
Je dôležité poznať rozdiely, pretože holokaust sa dial v prevažne kresťanskom prostredí a predsudky prameniace z odlišnosti boli často využívané na perzekúciu.
Náboženské vojny boli bežnou súčasťou európskych dejín a nevyhli sa ani židom. Ako nové náboženstvo s odlišnými zvykmi čelilo nenávisti a prenasledovaniu už od svojho vzniku, to pokračovalo až do stredoveku, kedy vznikajú židovské getá. Židia boli obviňovaní z rituálnych vrážd, šírenia nákazlivých chorôb či morových epidémií. Na základe mnohých obmedzení napríklad nemohli vlastniť pôdu, často sa potom mohli venovať iba tým činnostiam, ktoré im boli povolené. Napríklad keďže kresťanom bol vtedy peňažný obchod zakázaný, venovali sa tomu židia – obchodu a požičiavaniu peňazí na úrok.
Zatiaľ čo pojmom antijudaizmus chápeme odpor voči náboženstvu judaizmu, pojmom antisemitizmus chápeme odpor a nepriateľstvo voči Židom ako “rase”. Táto rasová teória bola prvýkrát formulovaná už v polovici 19. storočia (Joseph Arthur de Gobineau: „Esej o nerovnosti ľudských rás“). Išlo o nepodloženú a nesprávnu teóriu, ktorú by sme dnes nazvali rasizmus a s vedou už nemá nič spoločné. Podľa tejto teórie najsilnejšiu zložku bielej populácie predstavuje „nordická plavovlasá modrooká dolichocefálna podružná rasa“ a predovšetkým jej germánsky kmeň. Koncom 19. storočia sa k rastúcej nedôvere voči židovskému obyvateľstvu pridali ďalšie prvky – Židia podporovali kapitalizmus alebo boli na druhej strane „príliš“ liberálni či ľavicoví. Z mnohých rysov vtedy sa modernizujúcej spoločnosti a najmä jej negatívnych dôsledkov obviňovali Židov. V tomto období vzniká aj idea svetového židovského sprisahania.
V roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hiter a jeho strana NSDAP, vzniklo nacistické Nemecko.
V roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler a jeho strana NSDAP, vzniklo nacistické Nemecko. Hitler tiež veril, že svetom hýbe medzinárodné židovské sprisahanie a že Nemecko ako zástupca „vyspelej, nadradenej árijskej rasy“ je jediným štátom schopným zachrániť európsku civilizáciu. Po prvej svetovej vojne nastala hospodárska kríza, ktorá výrazne zasiahla aj Nemecko. Hitler tvrdil, že za hospodársky úpadok môžu práve Židia. Okrem toho, že vtedajší antisemiti Židov prezentovali ako parazitických kapitalistov, prezentovali ich ako niečo zdegenerované, čoho je potrebné sa zbaviť. Hitler chcel na základe týchto presvedčení pôvodne Židov vyhnať len z Nemecka, no s expanzívnou politikou tretej ríše sa pod nemeckú kontrolu dostali nové územia. Medzi nimi aj Slovensko.