Arizácie
Židia boli kedysi na území Slovenska kvôli svojmu náboženstvu vylúčení z výrobných oblastí hospodárstva, a preto sa venovali najmä finančníctvu a obchodu, ktoré sa stávali čoraz dôležitejšími. Zároveň v rodinách často dbali na kvalitné vzdelanie.
Takto si mnohí z nich v medzivojnovom období uchovali silný vplyv v obchode, priemysle a poľnohospodárstve. V porovnaní s bežným slovenským obyvateľstvom, ktoré sa živilo prevažne roľníctvom, mali Židia výrazné zastúpenie v prestížnych profesiách lekárov či advokátov, mnohí vlastnili prosperujúce podniky alebo živnosti od pekární cez lekárne až po hotely. Tento fakt využila slovenská vláda, ktorá v roku 1939 vydala nariadenie, ktorým sa mal židovský majetok previesť do „árijských“, teda nežidovských rúk.
Takto mohol jeden občan beztrestne pripraviť iného občana (židovského pôvodu) o jeho dom, podnik a neskôr aj o nábytok či oblečenie. Tento proces sa nazýva arizácia (páchatelia arizátori) a jeho cieľom bolo vyradiť Židov z hospodárskeho života. Slovenský štát pripravil Židov o majetok v dnešnej hodnote približne 700 miliónov eur. Veľká časť týchto majetkov bola nekompetentnými arizátormi rozkradnutá.
.
„…vy židia, ktorí ste utiekli s miliónmi do Čiech, budete i naďalej urážať slovenské národné a kresťanské cítenie, tak si to vybavíme s vami. My nikdy židom nezabudneme to, čo robili pred 1. novembrom a nikdy nezabudneme, že najviac vrieskali za starým režimom. My sa na tých, ktorých máme v evidencii, podívame… My, HG, nepoznáme nijaký židovský majetok a peniaze, my poznáme len slovenský národný majetok, len slovenský národný kapitál. A z tohto kapitálu úroky patria slovenskému pracujúcemu ľudu. My sme pevne presvedčení, že naša slovenská vláda otázku židovskú na Slovensku rozrieši a my gardisti sa budeme hlásiť na vykonanie tohto zákona.“
Karol Murgaš, náčelník Hlinkovej gardy, Slovák, 7. 2. 1938, s. 4.
Arizátorom mohla byť len osoba slovenskej alebo nemeckej národnosti s dobrými konexiami v hospodársko-politickom aparáte. Uprednostnení boli členovia HSĽS alebo príslušníci Hlinkovej gardy. Najvýnosnejšie obchody a podniky preberali Nemci. Ani arizátori však neboli jednoliatou skupinou. Líšili sa motiváciami, prečo chceli arizovať a prístupom k pôvodným židovským majiteľom. Niektorí boli s pôvodnými majiteľmi dohodnutí, že sa o ich obchod postarajú, zatiaľ čo tí budú „na prácach“ v Nemecku, iných zase zaujímal len finančný zisk a majiteľov sa chceli čo najskôr zbaviť.
Jedným z arizátorov bol aj spisovateľ Ľudo Ondrejov, autor knihy Zbojnícka mladosť. Mal záujem o antikvariát v centre Bratislavy, ktorý od roku 1847 patril rodine Steinerovcov. Spočiatku síce tvrdil, že obchod len preberie a členov rodiny si ponechá ako zamestnancov, no neskôr Ústrednému hospodárskemu úradu napísal:
“Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve (…) nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera… Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.”
Tieto slová boli rozsudkom smrti, Steinerovci boli deportovaní do koncentračných táborov.
o tom viac v časti Vyhladzovacie a koncentračné tábory